Ide mu o hospodárne, transparentné a rozumné manažovanie kraja. Nesľubuje, ale argumentuje, jeho volebný program stojí na pevných nohách a tímovej spolupráci. Zdôrazňuje zodpovednosť za rozhodnutia a uprednostňuje rýchly ťah na bránu. Kandidát na predsedu ŽSK Igor Choma.

Krédom vašej kampane je, že Žilinský kraj potrebuje zmenu. Prečo ju podľa vás potrebuje?

Zakladateľka OĽaNO Erika Jurinová s veľkou pompou vyhrala pred piatimi rokmi komunálne voľby a stala sa prvou župankou na Slovensku. Svoju kampaň postavila na bombastických sľuboch. A čo po nich ostalo? Chcela napríklad vyriešiť dopravu v Žiline a zatočiť s nevýhodnou zmluvu dopravcu. No namiesto toho máme zapchaté cesty, vodiči sú v permanentnom strese na hlavnom ťahu cez Strečno, okolo Ružomberka, Terchovej či na Kysuciach, ale ani Rajeckou dolinou neprejdú hladko. Kraj sa prepadol v ekonomickom zdraví z tretieho na posledné ôsme miesto a v transparentnosti z druhého na šieste. Podľa mňa to svedčí o neschopnosti županky robiť správne manažérske rozhodnutia. Zmena je preto nevyhnutná.

Spomenuli ste dopravu. Nie všetko, čo sa v tejto oblasti deje, môže predseda samosprávneho kraja vyriešiť. Dopravcu na prímestskú dopravu ale áno. V čom tu županka zlyhala?

Nedokázala zvládnuť verejné obstarávanie na dopravcu, čo skonštatoval aj Úrad pre verejné obstarávanie a naparil kraju pokutu vo výške 1,8 milióna eur. Obyvateľov Horného Považia, Turca a Kysúc teraz naďalej rozváža firma, s ktorou chcela Erika Jurinová „zatočiť“. Dokonca jej platí viac – 18 miliónov eur ročne, o tri milióny viac, ako dohodlo predchádzajúce vedenie. Valorizačná doložka k tejto zmluve znamená, že môže narásť o ďalšie milióny eur ročne. Aj takto môžu dopadnúť veľké slová z kampane, keď narazia na realitu.

Na bilbordoch ale tento „výsledok“ nevidno…

Je to tak. Županka sa z nich usmieva z okrajov ciest v celom kraji, vyznáva sa zo svojej lásky k nemu. Zaujímavé je, že značku OĽaNO by ste na tejto prezentácii pár týždňov dozadu hľadali márne. Až v posledných dňoch došlo pri aktualizácii bilbordov k jej spojeniu s vládnou stranou. Ale tak, aby si to málokto všimol. Chápem to, nie je sa čím chváliť. OĽaNO už nie je zárukou úspechu.

Napriek tomu sa o svoju propagáciu dobre postarala. Aj počas piatich rokov práce vo funkcii predsedníčky Žilinského samosprávneho kraja. Mám na mysli krajské periodikum.

Pred príchodom do úradu županka kritizovala publicitu vyššieho územného celku. Sama ale nainvestovala státisíce nielen do vlastných župných novín, ale aj do rôznych médií. Hoci kraj vydáva vlastné noviny ZaKraj a iba vlani na ich tlač v regionPRESS, čo je bývalá Matovičova vydavateľská spoločnosť, resp. spoločnosť jeho manželky, vynaložil viac ako 48-tisíc eur a za distribúciu šiestich čísel v minulom roku zaplatil Kolosu takmer 48-tisíc eur. Jeho vydávanie pokračuje aj v tomto roku.

Tvorbu pozitívneho imidžu kraja má najnovšie na starosti Sociálno-ekonomický podnik ŽSK. Je to v poriadku?

Nie je. Ten by mal mať iné starosti, napríklad drobné stavebné a maliarske služby, drobné opravy či upratovanie a podporu zamestnanosti, čo má v náplni práce, no venuje sa aj propagácii kraja. Má zmluvu na 103-tisíc eur, ktoré treba rozdeliť do jednotlivých regionálnych médií za rok, resp. do vyčerpania tejto sumy. V praxi to znamená, že ich môže minúť aj hneď – hoci aj na tvorbu pozitívneho obrazu kraja a jeho vedenia pred voľbami. Detailný prehľad čítanosti alebo predajnosti jednotlivých médií verejnosť mať nebude, lebo kraj nezískal súhlas na poskytnutie týchto informácií. Čo už k tomu dodať?

Dá sa k tomu dodať pár viet. Veď kraj sa prepadol v transparentnosti z druhého na šieste miesto na Slovensku. Spomínali ste to v úvode. Čo najviac vyčíta kraju Transparency International Slovensko, ktorá rebríček zostavovala?

Župy pracujú s dôležitými kompetenciami, ako sú opravy ciest, prímestská doprava, zariadenia sociálnych služieb, stredné školy, regionálne zdravotníctvo, knižnice, divadlá či rozvoj cestovného ruchu. Ak mám byť konkrétnejší, iba v tomto roku dovedna hospodária so sumou viac ako 2,8 miliardy eur. To vôbec nie je málo, preto treba vedieť ako s peniazmi narábajú, či kľúčové rozhodnutia nerobia za zatvorenými dverami, mimo očí verejnosti. Prepad Žilinského kraja ukázal, ako jeho vedenie pristupuje k verejnej kontrole.

Aké sú konkrétne výsledky tohto hodnotenia?

Žilinská župa nedosiahla ani priemerné skóre, ktoré je za osem krajov vo výške 69 percent. Žilinská župa sa delí s Trnavskou o šieste, resp. siedme miesto s výsledkom 63 percent, čo županka rada ukazuje na letákoch v diskusiách počas predvolebnej kampane. Ale nie je sa čím chváliť. Najmenej bodov v hodnotení „získala“ v zložke: predaj a prenájom majetku (24 %), čo je kľúčová oblasť transparentnosti, ďalej v dotáciách a grantoch (34 %), etike a konflikte záujmov (35 %) – v tomto ukazovateli je župa hlboko pod priemerom všetkých samospráv. Chváliť sa nemôže ani personálnou politikou (48 %). Spomedzi hodnotených oblastí má župa najvyššie skóre pri za- riadeniach sociálnych služieb – 83 %. Ale priemer, ktorý v tomto ukazovateli dosiahlo osem samosprávnych krajov, je až 91 percent. Čiže, niet sa čím pochváliť.

Máme tu aj iný rebríček. Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INeKO) každý rok zverejňuje analýzu porovnávania finančného zdravia obcí, miest a krajov. Je Žilinský kraj zdravý, alebo chorý?

Podľa spomínaného rebríčka skôr chorý. Z tretieho miesta v roku 2016 klesol na posledné ôsme v roku 2020. Novšie analýzy nie sú k dispozícii, ale aj z toho, čo vieme, možno jednoznačne povedať, že kraj sa ekonomicky prepadá. Z možných 6 získalo skóre 4,5. Najhorší výsledok v intervale 0-6 kraj zaknihoval v bilancii bežného účtu (3,6) a v celkovom dlhu (4,2).

Občania si vedia tieto fakty vyhodnotiť – na kraji sa plytvalo. Vnímate to podobne?

Určite. Len si vezmite takých dohodárov. Tomu budú ľudia rozumieť. Kým v roku 2017, čo bol posledný rok prechádzajúceho volebného obdobia, pracovalo pre kraj na dohody zhruba 9, v roku 2022 je to už 28 osôb, čo je viac ako trojnásobok. No čo je zarážajúcejšie, hodinová sadzba sa zvýšila z priemerných 37,50 eura v roku 2017 na 70 eur za terajšej županky. Ak dohodár robil denne 8 hodín, zarobil 560 eur. Za deň! Porovnajme si to s priemerným mesačným starobným dôchodkom. V septembri tohto roku predstavoval 517,4 eur. Vidíte ten nepomer?

To sa nenašiel nikto, kto by na toto upozornil?

O tom, či je počet pracovných zmlúv a dohôd a výška odmien na kraji v poriadku, neexistuje hodnoverná analýza. Plošný personálny audit sa na Úrade Žilinského samosprávneho kraja neuskutočnil. A to ešte treba spomenúť fakt, že služby kraju poskytoval trestne stíhaný právnik. Michal Miškovič sa do paľby kritiky dostal pred dvoma rokmi, keď sa prevalili jeho zmluvy týkajúce sa štátnych zákaziek v rôznych inštitúciách blízkych OĽaNO. Nadácia Zastavme korupciu informovala, že v Žilinskom samosprávnom kraji klamal pri získaní zmluvy za právne služby v hodnote 195-tisíc eur. V čase jej uzatvárania bol obvinený z falšovania podpisov v spore dvoch firiem. Županka potom, keď sa jeho blízky vzťah s vládnou stranou začal medializovať, s ním zmluvný vzťah ukončila, no zlý pocit zostal.

Teraz, pred voľbami, kritiku praxe Žilinského samosprávneho kraja vyslovuje každý kandidát na funkciu predsedu. Proti županke vystupuje aj jej spolupracovník Igor Janckulík. Ako to vnímate?

Áno, do volieb kandiduje aj vicežupan Eriky Jurinovej. Igor Janckulík je bývalý člen KDH, Siete aj Most-Híd, lebo po rozpade Siete prešiel pod platformu Bugárovej strany. Dnes kritizuje svoju nadriadenú z pochybení a neschopnosti riadiť kraj. Hovorí o „bačovaní“ a nehospodárnom vynakladaní prostriedkov o nezvládnutí tendra na dopravu. Kritizuje, ale naďalej sedí v kresle vicežupana. Argument, že nemá vplyv na rozhodovanie neobstojí, vo svojej funkcii je plne zodpovedný za to, čo sa na župe deje. Verejnú kritiku Jurinovej spustil až po tom, keď oznámil svoju kandidatúru na župana. Voličom odkazujem, aby si všímali aj takéto zlyhania samosprávnych politikov. Sám som zvedavý, či vo voľbách o kreslo predsedu ŽSK zvíťazí zdravý rozum a skúsenosti z riadenia v ťažkých časoch, alebo zostane tento kraj zaseknutý vo farebných obrázkoch, ktoré o sebe maľuje súčasné vedenie.