O mne
Rodina
Rodina je pre mňa základom, od ktorého sa odvíja všetko ostatné. Miestom, kam sa vždy rád vraciam. S manželkou Danielou spolu žijeme 35 rokov, máme dve dcéry Alenku a Aničku a vnúčatá Karolínku a Igora.
Dcéry už vedú vlastný život, často sme však v kontakte. Rozprávame sa o dôležitých veciach, aj o bežných životných situáciách. Spoločné prechádzky v prírode sú pre mňa neopakovateľným zážitkom, ktorý ma nabíja pozitívnou energiou a nedá sa ničím nahradiť.
O veselú atmosféru sa stará aj náš pes Bono, v rodine je to môj jediný mužský spojenec.
Manažérska práca
Robím to, čo som vyštudoval a mám z toho vnútornú radosť. Stavbárčina sa spája s celým mojím životom. Začínal som ako majster, stavbyvedúci, posunul som sa do manažérskych funkcií, až som zakotvil na tej najvyššej – ako generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti.. Tu sa u mňa stavebníctvo spojilo s dopravou. Potom prišiel parlament, čo už nie je o stavebnej práci, ale aj tam som sa venoval doprave.
V politike som vykonával dve funkcie – poslanca Národnej rady SR a primátora mesta Žilina. Bola to pre mňa veľká škola. Pochopil som, ako územná správa funguje a v meste Žilina to bolo vidieť. Keď som odišiel z parlamentu, znova som sa vrátil do stavebnej firmy, do Váhostavu.
Aktuálne pôsobím ako štátny tajomník Ministerstva dopravy Slovenskej republiky, kde jasne vidieť, že tvrdá práca prináša zmysluplné výsledky.
Kariéra
V nultom ročníku na Stavebnej fakulte SVŠT sme na brigáde pri Vrútkach tri týždne zalievali betónové panely smolou, čím nás „pokrstili“ za stavbárov. Po škole som nastúpil na stavbu Vodárenskej nádrže Nová Bystrica, potom na vodovod z Hričova po Lietavu. Nasledovali priemyselné a pozemné stavby v Nemecku, infraštruktúrny projekt v Rusku. Po návrate domov som pôsobil na manažérskych pozíciách na Slovensku. V roku 2006 som prišiel do Národnej diaľničnej spoločnosti, čo bol osudový kontakt s dopravnou infraštruktúrou. Rok 2010 bol veľkou zmenou, stal som sa poslancom Národnej rady SR a primátorom mesta Žilina. Po dvoch volebných obdobiach na pozícii primátora Žiliny som už do tretieho obdobia nekandidoval. Pôsobil a pracoval som v súkromnej stavebnej firme a od roku 2023 ako štátny tajomník Ministerstva dopravy Slovenskej republiky. Teraz sa opäť vraciam do politiky ako kandidát na predsedu Žilinského samosprávneho kraja.
Z čias môjho primátorovania
Primátorom Žiliny som bol dve volebné obdobia. Bola to pre mňa obrovská skúsenosť. V prvom volebnom období sa mi spolu s tímom podarilo oddlžiť a finančne stabilizovať mesto. Tým vznikla možnosť získať investície, čo sa ukázalo v druhom volebnom období, kedy sme doťahovali investície rozbehnuté v prvom období primátorovania. Kompletne sme vymenili autobusy a trolejbusy MHD, urobili generálnu rekonštrukciu verejného osvetlenia a ďalšie projekty na skvalitnenie života ľudí. Bola to výnimočná práca v tom, že som bol osem rokov pod každodenným priamym dohľadom občana. Ale aj v tom, že som sa osobne a takmer denne stretával s ľuďmi, čo je mimoriadne dôležitá časť primátorskej práce. Do tretieho volebného obdobia som sa rozhodol nekandidovať.
Aktuálne pôsobenie
Z pozície šéfa Národnej diaľničnej spoločnosti a aktuálne štátneho tajomníka Ministerstva dopravy SR robím maximum pre to, aby sa výstavba našich kľúčových diaľnic a rýchlostných ciest badateľne hýbala dopredu. Dokončili sme tunel Višňové, pred odovzdaním je obchvat Ružomberka s tunelom Čebrať, začali sme stavať diaľnicu cez Kysuce, urýchlili sme prípravu R3 na Orave i na Turci.
Prečo som sa rozhodol kandidovať na župana Žilinského samosprávneho kraja
Viem, ako funguje štát, viem, ako funguje samosprávny kraj, viem ako riadiť projekty a ako dotiahnuť potrebné investície do opravy regionálnych ciest, do výstavby nových cyklotrás, nových domovov sociálnych služieb, parkovísk, či opráv našich škôl a nemocníc.
Preto som sa rozhodol kandidovať za predsedu Žilinského samosprávneho kraja. Nerobím to pre seba, ani proti niekomu. Chcem proste ponúknuť svoje schopnosti, skúsenosti, kontakty a niečo dobré pre tento kraj spraviť.
Viem, čo ľudí z našich regiónov trápi najviac. Nekonečné kolóny, kvalitné cesty a mosty aj v zabudnutých kútoch kraja, dostupná lekárska pohotovosť a nedostatočný počet sociálnych zariadení, stále málo cyklotrás.. Na každú z týchto vecí prichádzam s konkrétnym manažérskym plánom a viem ako ich naplniť.