KAUZA 10: ŠOKUJÚCE NÁLEZY Národného kontrolného úradu?
Ak platí, že vyššie územné celky zastávajú významné miesto v sústave orgánov verejnej správy a sú povinné starať sa o všestranný rozvoj územia a potreby svojich obyvateľov, tak Úrad Žilinského samosprávneho kraja túto povinnosť občas aj odflákal. Svedčia o tom výsledky kontroly Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ).

NKÚ kontroloval na Žilinskej župe hospodárne, efektívne a účinné používanie verejných prostriedkov, keďže z pohľadu verejných financií tvoria rozpočty územnej samosprávy dôležitú súčasť rozpočtu verejnej správy. Kontrola, ktorá sa uskutočnila za roky 2018 a 2019, a to aj s pozadím iných súvisiacich období, hodnotila stav dodržiavania právnych predpisov pri využívaní verejných prostriedkov a majetku.

Bola práca úradu efektívna?

Kontrolóri vychádzali najmä zo zostavenia a plnenia rozpočtu kraja. Skúmali doklady, dokumenty, robili rozhovory, priame pozorovania, analýzy za jednotlivé roky…. A zistili nesúlad so všeobecne právnymi predpismi pri nakladaní s majetkom a financiami.

Už to, že ŽSK nemal v kontrolovanom období vypracovanú žiadnu koncepciu rozvoja úradu či ľudských zdrojov, ale iba rozpočet, hovorí veľa. No nemal určené ciele a merateľné ukazovatele, čím nielenže neboli dodržané ustanovenia zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, ale čo je tiež závažné, ani zodpovednosť za plnenie zámerov a cieľov.

Platilo to napríklad v častiach, ako sú externé právne služby, vzdelávanie zamestnancov, administratíva a podobne, ale v roku 2019 nebola zodpovednosť určená ani pri médiách a propagačných reklamných letákoch, či propagácii kraja ako takého. Žiadny cieľ a merateľné ukazovatele sa netýkali procesov verejného obstarávania, správy informačných systémov a techniky, účtovníctva, ľudských zdrojov a spokojnosti zamestnancov.

Kontrolovali sa sami. Ktovie, prečo…

Programové rozpočty ŽSK v kontrolovaných obdobiach boli síce monitorované príslušnými odbormi, no nie vo všetkých merateľných ukazovateľoch. V krajnom prípade sa mohlo stať, a zrejme sa aj stávalo, že za prekročenia rozpočtu nebola vyvodená žiadna zodpovednosť. Aj preto kontrolóri nemohli zhodnotiť účinnosť finančných prostriedkov vynaložených na administratívu. Krajom určené ukazovatele sa nedali preliať cez sito efektívnosti, flexibilnosti či funkčnosti, čo NKÚ chcel.

Keďže to bolo tak, kraj napríklad akceptoval a vyplatil odmeny za prácu na dohodu a v prípadoch, kedy došlo k prekročeniu limitov maximálneho času určeného zmluvami a nikomu to neprekážalo.

Kontrolóri vyhodnotili, že šesť (30 %) v roku 2018 a päť (29,4 %) v roku 2019 merateľných ukazovateľov bolo nevhodných, lebo logicky nesúviseli s cieľmi, ktoré mali merať a hodnotiť.

Závažným zistením bolo aj to, že ŽSK neviedol nákladové účtovníctvo podľa jednotlivých odborov a oddelení úradu. Chýbali mu tak informácie o finančnej náročnosti jednotlivých činností úradu. To skresľuje výsledky celého programového rozpočtu.

Ak chýba dozor a ciele, viac sa míňa

Neschopnosť úradu analyzovať náklady mohli viesť napríklad aj k tomu, že výdavky na personálne a technické zabezpečenie jeho činnosti vzrástli o 2,9 % (teda o 304 563 eur) v roku 2019 oproti roku 2018. Keď sa kontrolóri pozreli na porovnanie rokov 2015 a 2019, zistili, že výdavky na administratívu vzrástli o 56,32 % (teda o 3 839 258 eur).

To nie je všetko. V priebehu kontrolovaného obdobia narástli nielen výdavky ŽSK na externé služby o 48,64 %, ale aj počet zamestnancov úradu – o 18,75 %, a tým aj výdavky na ich mzdy (o 51,64 %). Výdavky na externé služby predstavovali v päťročnom priemere 64,20 % zo mzdových výdavkov ŽSK na zamestnancov, v kontrolovaných rokoch síce tento výsledok klesol o 1,39 percentuálneho bodu, no nie je to veľký úspech. Podiel výdavkov na externé služby k výdavkom na mzdy zamestnancov Úradu ŽSK v kontrolovanom období rástol, a to v oblasti verejného obstarávania, právnych služieb a u poradcov vedenia kraja.

Kontrolóri kraju v záverečnom protokole vyčítali napríklad aj nesprávny prístup pri zadávaní zákazky pozáručného servisu kancelárskej techniky, nákupu kamerového systému bez verejného obstarávania, nevyužívanie elektronického trhoviska pri niektorých zákazkách či stavebných prácach, ale aj nesprávne účtovanie niektorých zákaziek a mnoho ďalších vecí týkajúcich sa predaja majetku či nákupu.

Protokol má niekoľko desiatok strán, je to interesantné čítanie. Prináša svedectvo nielen o tom, že vedenie úradu trpelo neschopnosťou čelných predstaviteľov nastaviť jeho efektívny výkon, ale, čo je horšie, kraj preto prišiel o pár miliónov eur.

Zdroje:
NKÚ SR
Protokol o výsledku kontroly VÚC – využívanie finančných prostriedkov a majetku