Úradníci si svoju stoličku vedia obhájiť. Ich argumenty sú vždy spojené s narastajúcim množstvom pracovných povinností a agendy, menej sa ale obhajujú svojou produktivitou práce, potrebou racionalizovať procesy a heslom: Nie dôvodiť, ale hľadať riešenia. O to intenzívnejšie by ich mali používať v samospráve, keďže hospodária s verejnými financiami, ktoré by mali byť pod kontrolou.
V roku 2016 ich bolo podľa priemerného prepočítaného evidenčného stavu 211,10, v roku 2022 (I. polrok) už 258,56 – celkovo, teda bez zohľadnenia zdroja financovania (viď prehľad v tabuľke č. 1).
Tabuľka č. 1 (Zdroj: Žilinský samosprávny kraj).
| 2016 | 2017 | 2018 | 2019 | 2020 | 2021 | 2022 |
| 211,10 | 227,23 | 226,69 | 238,79 | 247,84 | 245,90 | 258,56 |
| za Juraja Blanára | za súčasnej županky Eriky Jurinovej | |||||
Ako uvádza Kancelária predsedníčky ŽSK, z prostriedkov úradu bolo v roku 2021 financovaných 80,5 percenta zamestnancov v trvalom pracovnom pomere a v roku 2022 78,9 percenta. No to nič nemení na fakte, že kraj platil z roka na rok viac osôb pracujúcich na dohody.
Opäť si pomôžme štatistikou – v roku 2016 bolo na kraji 102,46 dohodárov, v roku 2022 až 270, 46, išlo teda o nárast o viac ako 160 percent (viď prehľad v tabuľke č. 2). Pritom v roku 2021 počet pracujúcich na dohodu predstavoval až 354,82.
Tabuľka č. 2 (Zdroj: Žilinský samosprávny kraj).
| 2016 | 2017 | 2018 | 2019 | 2020 | 2021 | 2022 |
| 102,46 | 110,85 | 150,27 | 156,57 | 160,22 | 354,82 | 270,46 |
| za Juraja Blanára | za súčasnej županky Eriky Jurinovej | |||||
Anomáliu v rokoch 2021/22 kraj vysvetľuje prevádzkovaním mobilných odberných miest a vakcinačných centier na odbore zdravotníctva. Tie sa ale postupne redukovali, MOM-ky pre zníženú potrebu testovania a vakcinačné centrá pre znížený záujem o očkovanie.